Prečo sa oplatí zapisovať aj jedlá, ktoré dopadli dobre

Keď si ľudia začnú písať jedálny denník, často zapisujú hlavne problémy. Bolesť brucha. Vyrážku. Únavu. Nafukovanie. Nepríjemný pocit po jedle. Je to pochopiteľné, lebo práve problém človeka donúti niečo riešiť.

Lenže ak denník obsahuje iba zlé dni, veľmi rýchlo začne pôsobiť, akoby bolo zlé všetko.

Preto sa oplatí zapisovať aj jedlá, ktoré dopadli dobre. Možno to znie zbytočne. Veď keď sa nič nestalo, čo je na tom zaujímavé? Lenže práve tieto zápisy sú neskôr veľmi cenné.

Ukazujú bezpečné ostrovy. Jedlá, ku ktorým sa dá vrátiť. Kombinácie, ktoré telo zvládlo. Potraviny, ktoré netreba zbytočne vyhadzovať zo života len preto, že človek práve prechádza neistým obdobím.

Dobrý zápis nemusí byť dlhý. Stačí napríklad: ryža, kuracie mäso, dusená mrkva, olivový olej, po jedle v poriadku. Alebo: zemiaková polievka bez smotany, druhý deň tiež bez reakcie. Takéto poznámky časom vytvoria praktický zoznam jedál, ktoré nevyžadujú veľa rozmýšľania.

Denník potom nie je len miesto, kde sa hľadá chyba. Je to aj miesto, kde sa buduje istota.

Pri obmedzeniach je táto istota dôležitá. Človek potrebuje vedieť nielen to, čomu sa vyhnúť, ale aj to, čo môže. Inak sa z jedla stane zoznam zákazov. A zoznam zákazov sa dlhodobo žije ťažko.

Zapisovať dobré dni pomáha aj pri rozhovore s odborníkom. Namiesto všeobecného „reagujem skoro na všetko“ vieš ukázať konkrétnejší obraz. Toto mi nesadlo. Toto bolo v poriadku. Toto sa opakovalo. Toto bol možno len jeden zlý deň.

A možno najväčší prínos je psychologický. Keď vidíš, že niektoré jedlá fungujú, ľahšie sa dýcha. Neznamená to, že máš všetko vyriešené. Ale znamená to, že nie si úplne bez mapy.

Denník nemusí byť dokonalý. Nemusí obsahovať kalórie, gramy ani presné časy. Stačí, keď ti po pár týždňoch pomôže povedať: toto mi zvyčajne sedí, pri tomto si dávam pozor a toto ešte nemám overené.

A to je pri bežnom živote často užitočnejšie než ďalší univerzálny zoznam potravín z internetu.